9. február 2022

foto: Rabara

*9. február 2020*

Sestry a bratia, nezúfajte a nebojte sa. Povedal to aj svätý Ján Pavol II. spolu s výzvou pre  Slovákov a ich úlohe v treťom tisícročí.  Predovšetkým nestrácajme vieru.

Udrel deň zrady. Tak ako Judáš za tridsať strieborných zradil Ježiša Krista a on vstal z mŕtvych, tak aj náš národ, hoc dnes potupne zradený, má svoju budúcnosť. Časy bývajú zlé a niekedy aj horšie….ale vždy bude platiť, že miesto na slnku si treba aj zaslúžiť. Alebo ináč sloboda nie je kurva, čo hoc komu sa oddá. Naša slovenská národná zástava za to nemôže, že čnie nad palácom, kde prebehol palácový puč.

Žaba na prameni a slová Georga Sorosa, ktoré sám napísal vo svojej knihe (1991) “ Zmenka na demokraciu“: Vojna prestala byť nástrojom kolonizácie nejakej jednotlivej krajiny. V súčasnosti  stačí vychovať si v tej krajine skupinku zradcov, ktorá pod heslami boja za demokraciu, za pomerne malé peniaze položia tú krajinu k tvojim nohám.“ sú toho  smutným a pregnantným dôkazom.

Srdce mi plače, keď ťa drahá vlajka vidím plápolať nad hlavami zradcov. Podaktorí si zobrali na pomoc aj  „horenožnú“  zástavu cudzieho  štátu  do snemovne Národnej Rady Slovenskej Republiky. Prepáčte mi bratia Ukrajinci, tak ako vás zneužívajú, tak teraz aj nás sa chystajú.  Sub  species  aeternitatis aj napriek neprajnosti tejto doby, bola, je aj bude trikolóra večným  symbolom našej národnej identity i spolupatričnosti k slovanskému prameňu.

Verbum „spolupatriť“ má význam ako v príslušnosti (patriť), tak i vo vlasti (patria). *Ubi bene, ibi patria.*[Kde je dobre, tam je vlasť alebo známejšie: Všade dobre, doma najlepšie].  A znak dvojkríža na trojvrší plávajúci vo vodách životodarného oceánu je tým najkrajším a najvrúcnejším posolstvom i vyjadrením našej podtatranskej identity. Jedinej. Zástava je naša. Slovenská. Symbol pokory i vzdoru. Nie, Ona je neukradnuteľná!

Nie, nie, nikdy nevyjadrovala, nevyjadruje a nikdy sa nestane morálnym štítom či  zneužitím národného oltáru pre tých, …čo kradmou rukou siahnu  na našu slobodu…a čo i dušu dáme, v tom boji divokom…voľme radšej nebyť, ako byť otrokom! Nie žiadna zástava či iný  symbol sa nemôže stať majetkom quislingov. Práve naopak.

Judáši, zradcovia potrebujú iné sadenice znaky, v žolde ktorých a v tieni ktorých konajú, ukrývajú a zaštiťujú. Nie nechcem, aby Slovensko bolo len hviezdičkou na cudzom poli. Jedno mi je či americkom či Európskom. Buďme vzájomne sa akceptujúci priatelia. A na všetky strany. Sme to  My, ktorí tu od Tatier k Dunaji máme cez otcov a ich otcov korene! Práve vo chvíľach zrady, je treba sa zomknúť a zdvihnúť ten odveký prápor a chrániť otcovizeň i obraňovať  pokolenia ešte  len prichádzajúce…

Obzvlášť teraz je národu náčim strážiť jej silu symboliky a v nej „zakliateho“ národovectva.  Nedovoľme, aby pod baldachýnom národnej štandardy zdvíhal ktosi za závesom „hamletovskú“ dýku… Naopak pod práporom je nám treba sa zjednotiť i oslobodiť. Oremus. Nech pre každého Slováka i ostatných tu žijúcich spoluobčanov je zástava symbolom našej slobody i šťastia našich detí.

Nezabúdajme na staroslovanskú múdrosť: *Nad každými mrakmi svieti slnko* ! Sub species aeternitatis – z pohľadu večnosti – časy sa menia a mi v nich – Tempora mutantur  e nos mutamur in illis- však podstata dedičstva našich otcov zostáva…

Tak ako aj naša zástava. *Chopme sa  jej…a budúcnosť je naša.*Svojbytnosť, štátnosť , suverenita… posvätné slová dnes zo všetkých strán tak opakujúce sa. Áno, ale aby  sme ich pochopili, precítili a aby sme sa ich aj zmocnili, tak si treba uvedomiť a pripustiť potrebu zmeny. Zmeny kvalitatívnej. Zmeny hodnotovej. Zmeny možno až revolučnej. Zmena. Revolúcia. Dve slová a pritom filozófia len jedna. Revolúcia resp. zmena aby sa narodila, potrebuje predovšetkým naplniť isté podmieňujúce atribúty.

*Milan Rastislav Štefánik*  jeden z otcov slovenskej štátnosti povedal: *„Nech je každý z vás / nás lepší, ako bol včera a vlasť vaša bude veľká a slávna.“* Tieto nadčasové slová generála M.R. Štefánika je možné ba až nutné adresovať všetkým národom a všetkým súčasným i budúcim „revolucionárom“. Vo vzťahu k zotročeným revolučným masám všetkých čias i budúcna  znamenajú totiž asi toto:

*1* V prvom rade sa vy/my samotní musíte/me usilovať byť každý deň *čestnejšími a spravodlivejšími*, pretože jedine potom môže vo vašej/našej vlasti zavládnuť *čestnosť a spravodlivosť*. Lebo ak sa nestanete/me čestnejšími a spravodlivejšími my sami, potom nikdy nijakou vonkajšou revolúciou spravodlivejšiu a čestnejšiu spoločnosť nedosiahnete/me.

*2* V prvom rade sa vy/my samotní musíte/me usilovať byť každý deň *poctivejšími a ľudskejšími*, pretože jedine potom môže vo vašej našej vlasti zavládnuť *poctivosť a ľudskosť*. Lebo ak sa nestanete/me poctivejšími a ľudskejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou poctivejšej a ľudskejšej spoločnosti nedosiahnete/me.

*3* V prvom rade sa vy/my samotní musíte/me usilovať byť každý deň *morálnejšími a mravnejšími*, pretože jedine potom môže vo vašej/našej vlasti zavládnuť mravnosť a morálka. Lebo ak sa nestanete/me morálnejšími a mravnejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou mravnejšej a morálnejšej spoločnosti nedosiahnete/me.

*Úspech veľkej oslobodzujúcej revolúcie sa rodí v nás. V každom z nás. V zmene-revolúcii našej osobnej.*  V len takto postavených hodnotách sa môžeme priblížiť k celosvetovej revolúcií. A všeľudskému šťastiu. A tú zmenu i šťastie potrebuje ako soľ nielen samotné ľudstvo, ale aj celá planéta.

9. február 2022     

ЯHR