Venerovského memoriál 2017

Presnú mušku a kondíciu lesníkov nielen zo Slovenska, ale aj ďalších krajín po roku opäť preveria Majstrovstvá lesníkov SR v lyžovaní s medzinárodnou účasťou. V poradí už 53. ročník Venerovského memoriálu sa uskutoční od 19. do 21. marca v športovom areáli FIS na Štrbskom Plese.

„Lesnícka práca a lyžovanie sú neoddeliteľné späté. O lesy sa totiž lesníci starajú bez ohľadu na počasie a ročné obdobie. Som presvedčená, že sa súťažiaci na štart postavia s rovnakým odhodlaním, s akým vykonávajú aj svoje lesnícke poslanie. Za ich nasadenie v starostlivosti o osud zelených pľúc Zeme sa im chcem poďakovať. To, že starostlivosť o naše lesy založenú na faktoch, zozbieraných odborných vedomostiach a viac ako stovkách rokov skúseností vykonávajú kvalitne, svedčí aj špičkové renomé slovenského lesníctva v Európe,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Pretekári si zmerajú svoje fyzické sily v behu na lyžiach so streľbou zo vzduchovky a v obrovskom slalome. Muži budú tento rok súťažiť v piatich vekových kategóriách, ženy v dvoch. Víťaz v dvojkombinácii získa titul Majster lesník Slovenska, víťazka si odnesie titul Majsterka lesníčka Slovenska, absolútny víťaz sa stane Víťazom Venerovského memoriálu. „Veríme, že našim lesníkom sa bude dariť minimálne tak ako po minulé roky a v konkurencii svojich kolegov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska obsadia popredné priečky,“ povedal predseda organizačného výboru pretekov a riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. Ukrajina tentokrát zastúpenie mať nebude.

Prvý ročník Venerovského memoriálu sa konal už v roku 1947. Jeho základnou myšlienkou bola prezentácia práce lesníkov, ktorí v zimných podmienkach pri výkone svojho povolania v lese nevyhnutne musia zvládať aj pohyb na lyžiach. „Lyže sa stali a dodnes sú neodmysliteľnou pracovnou pomôckou lesníkov v náročných horských podmienkach. Ich praktické používanie je neodmysliteľné pri špecifických prácach v lese, napríklad pri starostlivosti o zver, zisťovaní stavu lesa, kontrole pohybu iných osôb v lese či v horách v čase sezónnej uzávery značkovaných turistických chodníkov,“ konkretizoval P. Líška.

Myšlienka usporiadať oficiálne preteky lesníkov z celého Česko-Slovenska skrsla v roku 1946, práve počas kurzu, na ktorom sa lesníci učili ovládať lyže v náročnom horskom prostredí. Za zakladateľov Venerovského memoriálu sú považovaní vtedajší poprední slovenskí lesníci Štefan Grandtner, Gabriel Mazúr, Mikuláš Michelčík st., Jozef Müller, Martin Lehotský, Milan Hirš, Ján Cigáň a Martin Užík. V prvých rokoch sa ho mohli zúčastniť aj špičkoví lyžiari, ktorí reprezentovali republiku na majstrovstvách sveta či zimných olympiádach. S vyše polstoročnou históriou podujatia sú späté mená ako Jozef Krasuľa, Jan Blažíček, Luďěk Šablatúra, Josef Nusser, Štefan Harvan, Ľudovít Fusko, Josef Beran, Štefan Kovalčík, Rudolf Čillík, Ján Ilavský, Dušan Zacharovský, Ján Hudáček či Ján Poljak, ktorý bol prvým víťazom pretekov. Takmer všetky ročníky sa uskutočnili v Tatrách, prevažne na Štrbskom Plese, s výnimkou troch – v roku 1951 lesníci zápolili v Špindlerovom Mlyne, v roku 1955 v Novom Meste na Morave a v roku 1970 v Banskej Bystrici.

Až do roku 1992 bol Venerovského memoriál považovaný za čisto mužskú záležitosť, odvtedy na stupňoch víťazov pravidelne stoja i lesníčky. Po vzniku samostatného Slovenska sa podujatia niekoľko rokov zúčastňovali výlučne domáci pretekári, no postupne sa k nim pridali lesníci zo susednej Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a v posledných rokoch aj z Maďarska.

Preteky sú pamiatkou na Dimitrija Venerovského, ktorý pracoval ako lesný inžinier a taxátor v oblasti Tatier na vtedajšom riaditeľstve štátnych lesov v Liptovskom Hrádku. Zahynul počas Slovenského národného povstania pri Podsuchej nad Ružomberkom.

Podujatie, ktorého usporiadateľmi sú Štátne lesy TANAPu, sa uskutoční pod záštitou ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predsedníčky Odborového zväzu pracovníkov drevárskeho, nábytkárskeho a papierenského priemyslu, lesného a vodného hospodárstva.

Mgr. Martina Petránová, koordinátor vonkajšej komunikácie ŠL TANAP-u

Ilustračná snímka Ján Slivinský