Chronologicko-ezoterická analýza rozvoja súčasnej civilizácie

Chronologicko-ezoterická analýza rozvoja súčasnej civilizácie

Viac o knihách: V cykle Chronologicko-ezoterická analýza rozvoja súčasnej civilizácie chce autor predovšetkým naučiť čitateľov samostatnému mysleniu a pochopeniu toho, že chronologické procesy na planéte Zem sú riadené. A sú riadené nielen prostredníctvom náboženstva, ideológií a ekonomických pák. Existuje ešte niečo oveľa vážnejšie z oblasti psychológie a tajných náuk. Pričom zvlášť to posledné, neviditeľné a skryté, je tým základným a najúčinnejším. Ak by nebolo tejto sily, svet by sa mohol rozvíjať úplne iným smerom.

Georgij Sidorov zoznamuje čitateľov s dedičstvom dávnych, starých, dávno zmiznutých civilizácií (najmä Veľká Oriana – Hyperborea a jej južnej kolónie odvrhnutých Atlantída). Okrem iného autor preukázal vplyv starých civilizácií na tú súčasnú.

Prvý diel prináša objasnenie niektorých, doposiaľ pre väčšinu obyvateľstva skrytých, procesov riadenia na planéte Zem. Ide o široký pohľad a zároveň s vysokou zrozumiteľnosťou podaných informácií, prelínané dobrodružnými cestami po širokých rozlohách Sibíri. To vytvára čitateľsky veľmi stráviteľný koktail, ktorý poukazuje na rôzne nelogickosti a trhliny v oficiálnej histórii našej planéty. Širokosť pohľadu spočíva v interdisciplinárnom prístupe, kde s pomocou výsledkov rôznych odvetví modernej vedy môžeme lepšie pochopiť, ako sa odvíjali minulé udalosti a aké rôzne faktory mali na ne vplyv. A ako obvykle platí: „Kto pozná svoju minulosť, môže s odhodlaním a úspechom riadiť svoju prítomnosť aj budúcnosť.“ Nuž, naštartujme lodné motory a dobre namažme svoje lyže, šíre rozlohy sibírskych riek, nepriechodné lesy tajgy a vetrom ošľahané náhorné roviny čakajú, aby nám mohli odovzdať tajomstvá prastarej civilizácie!

Druhý diel rozsiahleho cyklu Chronologicko-ezoterickej analýzy rozvoja súčasnej civilizácie. Kniha ruského autora, prináša objasnenie niektorých, doteraz pre väčšinu obyvateľstva skrytých, procesov riadenia na planéte Zem. Široký pohľad a zároveň vysoká zrozumiteľnosť podaných informácií, v ohromujúcom objeme, sú podávané sokratovskou formou rozhovoru medzi hlavnými postavami. Autor týmto spôsobom veľmi zdatne poodkrýva mnohé tajomstvá našej pozemskej minulosti, bez toho, aby čitateľov nudil dlhou prednáškou. Širokosť pohľadu spočíva v interdisciplinárnom prístupe, kde s pomocou výsledkov rôznych odvetví modernej vedy môžeme lepšie pochopiť, ako sa odvíjali minulé udalosti a aké rôzne faktory na ne mali vplyv. A ako obvykle platí: „Kto pozná svoju minulosť, môže s odhodlaním a úspechom riadiť svoju prítomnosť i budúcnosť.“ Nuž, pripravme si šálku dobrého bylinkového čaju a začítajme sa do ohromujúceho rozprávania o tom, ako prebiehali rôzne deje na našej matičke Zemi!

Autor: Georgij Aleksejevič Sidorov

Sidorov sa narodil v regióne Kemerovo v bývalom ZSSR (Rusko). Po otcovi je donským kozákom, po matke zo starej šľachtickej rodiny. Podľa rodinnej tradície študoval od detstva kozácke vojenské umenie. Následne mu to neraz zachránilo život. Georgij Aleksejevič Sidorov vyštudoval biologickú a pôdnu fakultu Tomskej univerzity. Po ukončení štúdia sa presťahoval na sever Ťumenskej oblasti v národnom okrese Chanty-Mansijsk. Niekoľko rokov pracoval v Štátnej poľovníckej inšpekcii, kde sa zaoberal účtovníctvom kopytníkov a bojom proti pytliakom. Následne bol prijatý do vedeckého oddelenia rezervácie Jugansk. Odtiaľto začal svoje putovanie po severe. Počas svojej 20-ročnej praxe v Arktíde navštívil polostrov Kola, Karéliu, Archangeľskú oblasť, Subpolárny a Stredný Ural aj Jamal. Pracoval na pobreží zálivu Ob, Pure, na vrchole Taz ako aj na rieke Jenisej. Vo východnej Sibíri navštívil náhornú plošinu Putorana a nejaký čas žil a pracoval v Evenkii (Baikit, Surinda, Tura). Po Evenkii sa ako mladý výskumník presťahoval do Jakutska, kde pracoval na riekach Lena, Jana, Indigirka, Alazeja a Chrom. Sidorov žil niekoľko rokov v regióne Verchne-Kolyma v hlavnom meste Jukaghirov Nelemnyj. Navštívil rieky Korkodon a Omolon (Jukagirská vysočina). Pracoval na Anadyr medzi miestnymi Čuvanmi. Sidorov na všetkých svojich cestách po severnej Ázii narazil na stopy dávneho pobytu predstaviteľov bielej kaukazskej rasy vo vysokých zemepisných šírkach. O bielych, modrookých, svetlovlasých ľuďoch, ktorí kedysi žili na celom severe Sibíri, mu rozprávali rozprávači Chantei, Nenets, Evenk, Jukagir a Čukči. Miestni obyvatelia okrem iného opakovane ukázali zvedavému Rusovi miesta, kde kedysi stáli mestá a dediny bielych ľudí „odľahlej minulosti“. Dve desaťročia starostlivo zapisoval legendy, mapoval miesta, kde podľa slov domorodcov kedysi žila tajomná biela rasa. V dôsledku svojho výskumu dospel k záveru, že relatívne nedávno, asi 2-3 tisíc rokov pred naším letopočtom, celý sever Ázie ovládali predkovia moderných európskych národov. Že kolískou bielej rasy podľa západných vedcov nie je Európa ani Stredná Ázia, ale gigantické rozlohy Sibíri. Vďaka týmto znalostiam sa mu podarilo stretnúť sa v lesnej divočine ruského severu na Urale a na Sibíri s predstaviteľmi starodávnej védskej tradície. Pritom nešlo o pohanských, ale ešte o prednáboženských predstaviteľov tejto tradície, ktorá bola bežná na Zemi počas predpotopnej civilizácie Oriana – Hyperborea a Atlantída. Výskumník zistil, že na Zemi je veľmi málo držiteľov tejto tradície, ale dosť na to, aby nám, ľuďom modernej technogénnej civilizácie, sprostredkovali duchovné dedičstvo, bez ktorého je súčasná trhová civilizácia, budovaná špičkovými hi-tech biorobotmi, odsúdená na zánik. Ľudia, ktorí sa nazývajú potomkami bielookých čudov alebo sibírskych čeldonov, ukázali svojmu priateľovi a výskumníkovi úložiská kníh, ktoré nikto na Zemi nepoznal, a staroveké hudobné nástroje zničené kresťanmi. Sidorov si po ich vypočutí uvedomil, že ruské gusli, činely a píšťalky sú schopné zapnúť v nás pamäť našich predkov. Je jasné, že predtým musel prejsť niekoľkými vážnymi zasväteniami, aby sa ponoril do sveta paralelnej civilizácie. O tom všetkom píše Sidorov vo svojich knihách. Je pravda, že veľa zo svojich poznatkov musí vynechať, keďže ešte nie každý je pripravený prijať nové poznatky a niektorí by sa mohli dokonca nebezpečne pokúsiť dostať sa k tajnej paralelnej civilizácii, ktorú autor spomína.