Štefan Harabin

„Vzhľadom na to, že v diskusii k predchádzajúcemu príspevku sa objavili niektoré vyjadrenia, že Fico a SMER nemá nič spoločné s Obrannou dohodou s USA, bez najmenších pochybnosti treba uviesť, že rokovanie o dohode medzi vládami Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických začali v roku 2018“.

Nebol vtedy vo vláde Fico?

Obranná dohoda sa nezrodila včera, ale jej návrh bol vypracovaný už v roku 2019 počas vlády Smeru, teda Fica, Kaliňáka, Lajčáka, Blahu, Blanára, ale aj vtedy ešte ich člena Pellegriniho.

Nech sa páči pripájam nesporný dôkaz zo 6. marca 2019, o tom že Fico, Pellegrini a Lajčák sú nesporní Vlastizradcovia Slovenska pokiaľ, ide o zmluvu s Američanmi o vojenských základniach na Slovensku a z toho plynúci zámer nás zatiahnuť do vojenskej konfrontácie s Ruskom:

Fico: Z Obamu som bol milo prekvapený

Miroslav Čaplovič, prebraté z webu Pravda zo 04.11.2020

• 

Barack Obama a Joe Biden sa na rokovanie vynikajúco pripravili, spomína si Robert Fico. „Obidvaja mali obrovskú charizmu a vysokú mieru profesionality,“ povedal trojnásobný bývalý slovenský premiér, ktorý sa stretol s vtedajším šéfom Bieleho domu a s jeho viceprezidentom v novembri 2013.

Čo rozhodlo o tom, že sa ste mohli rozprávať s Obamom aj s Bidenom?

Nechcem začať nejako neskromne, ale nerobme z návštev takmer štátne sviatky alebo prinajmenšom pamätné dni. Objasním za okamih. Jediný rozdiel medzi USA a Slovenskom spočíva v tom, že Spojené štáty sú veľmi veľké a silné, a nepotrebujú našu krajinu. Sme malý štát, ktorý sa v rámci kolektívnej bezpečnosti, otvorenej ekonomiky a hľadania trhov musí uchádzať o záujem veľmocí. Mám na mysli nielen USA, hovorím tiež o Rusku a o Číne. Vyvážené postoje mojich vlád mi umožnil rokovať s lídrami všetkých mocností. Či to boli prezidenti a premiéri v Moskve i v Pekingu. Do tohto kontextu zapadlo aj stretnutie v Bielom dome. Predsedovi vlády, ktorý má čo ponúknuť partnerom, sa, pochopiteľne, naskytne príležitosť rokovať s hlavnými lídrami vo svete.

Bol to výsledok mojej dôležitej komunikácie s Bidenom. Trikrát sme si telefonovali o spätnom toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu a v súvislosti s projektom plynovodu Nord Stream 2 vedúceho z Ruska cez Baltské more do Nemecka. Američania si pozorne všímali odmietavý postoj Slovenska k tomuto energetickému zámeru. Podobne sa na Nord Stream 2 pozerajú USA, v ich postoji pritom nevidím nijakú etiku, morálku, žiadne hodnoty. Ide výlučne o mocensko-ekonomické záujmy Spojených štátov. A podobne som vnímal americký záujem o spätný tok plynu. Ukrajina je totiž svetové mocenské bojisko, veľmoci sa predbiehajú v tom, kto na jej území bude mať vplyv. Preto reverz plynu znamenal z pohľadu Washingtonu životne dôležitú záležitosť. Keďže Slovensko je závislé od dovozu plynu z Ruska, museli sme nájsť prijateľné riešenie. Neotočili sme hlavné potrubie, riešením sa stal takpovediac opustený malý plynovod, cez ktorý tiekol plyn na Ukrajinu, čo ju zachránilo. Jednoducho v opačnom prípade by jej obyvatelia zamrzli, lebo by nemali čím kúriť. Biely dom si to veľmi vážil a v Kremli si náš postup našiel pochopenie.

Spomenul som telefonáty s Bidenom. Povedali sme si, že by bolo vhodné porozprávať sa o zmienených témach osobne. Vznikla dohoda, že keď budeme v Bielom dome debatovať, o nejaký čas sa zapojí Obama. Bol som milo prekvapený, pretože som sa nazdával, že to bude len formálna záležitosť. Obama prišiel neuveriteľne rozhľadený. Pripravil sa vynikajúco. Podrobne sa vyznal v detailoch, ktoré sme preberali s Bidenom. Presvedčil som sa o tom, že výhodou volebného systému USA je to, že americkým prezidentom sa nemôže stať hlupák. Všetci na Slovensku veľmi dobre vedia, že som mal veľké výhrady voči Georgeovi Bushovi ml. a môj názor sa vôbec nezmenil, ale väčšinu Američanov musel zaujať, keď ho zvolili za šéfa Bieleho domu. Rešpektujem to ako fakt.

Akým dojmom na vás zapôsobili Obama a Biden?

Obidvaja mali obrovskú charizmu a vysokú mieru profesionality. Ešte sa vrátim k Obamovi, že z očakávaného formálneho stretnutia nič nebolo, pretože prevzal vedenie rokovania s tým, že so mnou rozoberal detailne veci, o ktorých som hovoril s Bidenom. Obama sa veľmi dobre vyznal v otázkach americko-slovenských vzťahov, Ukrajiny, projektu Nord Stream 2 a, samozrejme že, v bezpečnostnej situácii. Ocenil zapojenie Slovenska do medzinárodnej operácie v Afganistane, kde pomáhali naši ženisti. Vecne som potom ešte diskutoval s Obamom, keď ma pozval zo zasadačky do jeho Oválnej pracovne. Zdôrazňujem preto, že to nebola nijaká výletná cesta do USA. Nešiel som do Bieleho domu, aby som pred slovenskými voľbami získal spoločnú fotografiu s Obamom, ako to niektoré médiá na Slovensku podsúvali čitateľom. Riešili sme konkrétnu agendu.

Cítili ste takzvanú osobnú chémiu medzi vami a vašimi hostiteľmi?

Hádam sa to dá tak povedať, ale naozaj nechcem vytvárať zo žiadneho stretnutia pamätný deň… Obaja boli veľmi príjemní. Nielen profesionálne, aj ľudsky. Obama sa v jednej chvíli rozhovoril, zrazu sa zastavil. Pousmial sa a ospravedlnil sa, že dlhšie len on rozprával. Povedal, že si uvedomil, že teraz nesedí doma s manželkou a s dvoma dcérami na večeri, keď zvykne viesť monológ.

Zmienili ste sa o Bushovi. Keď vládol, nenechali ste na ňom ani nitku suchú pre vojenský zásah proti Saddámovi Husajnovi. S odstupom času by ste použili miernejšie slová?

Nikto ma nikdy nepresvedčí o inom, ako som presvedčený, o čo jedine išlo vo vojne proti Iraku. Bola to ropa. Invázii, ktorá brutálne porušila medzinárodné právo, pritom predchádzali primitívne tvrdenia o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia a že je napojený na Al-Kajdá. Nijaké hrôzostrašné zbrane nenašli, prepojenie na teroristickú sieť sa nepotvrdilo. Boli to klamstvá. Lži, ktoré mali Američanom otvoriť cestu k irackým ropným poliam. Neberiem Bushovi úspechy na domácej scéne, že bol v istom zmysle osobnosť, ale v prípade Iraku mal byť súdený za vojnové zločiny. Krajinu navyše spustošili, zanechali ju v úbohom stave. Keď som sa stal predseda vlády, Slovensko stiahlo svojich vojakov z Iraku, lebo som si nevedel predstaviť, že by sme pomáhali Američanom v ich ropnom dobrodružstve.

Kto je vám politicky bližší z amerických prezidentských kandidátov? Donald Trump alebo jeho vyzývateľ Biden?

Viaceré predstavy a ciele Demokratickej strany sú podobné s hodnotami Smeru-SD. Čiže v tomto zmysle je to Biden. Rešpektovať však musím aj Trumpa z dôvodu, čo ekonomicky v USA ako prezident dokázal.

Lajčák sa pre vyjadrenia SNS k spolupráci s USA stretne s Gajdošom

• 

Dohoda o obrannej spolupráci (DCA) s USA umožní rozšírenú obrannú spoluprácu medzi Slovenskom a USA

6. marca 2019 (TASR) – Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) sa stretne s ministrom obrany Petrom Gajdošom (SNS) a tímami, ktoré v mene rezortov obrany a diplomacie rokujú o obrannej spolupráci s USA. „Zachytil som viaceré vyhlásenia SNS, preto som inicioval stretnutie,“ povedal pred stredajším rokovaním vlády.

„Predtým, ako si sadneme, to nebudem verejne komentovať. Ja stále vychádzam z toho, že programové vyhlásenie vlády platí a že všetci poslanci Národnej rady (NR) SR nezabudli, že Slovensko je členským štátom NATO,“ zdôraznil Lajčák, ktorý podľa svojich slov nechce pridávať do mediálnych špekulácií o amerických vojskách na Slovensku. „Niekto musí v tejto krajine zostať triezvy, napriek tomu, že sa blížia prezidentské voľby,“ poznamenal.

Šéf slovenskej diplomacie zároveň podčiarkol, že Slovensko je suverénny štát, ktorému nikto nemôže nanútiť niečo, čo samo nechce. „V tomto duchu vedieme aj rokovania o obrannej spolupráci,“ skonštatoval. Pripomenul tiež, že dohodnutý text bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania, na vládu a potom do NR SR. „Ak niekto hovorí, že sa tu vedú nejaké rokovania za chrbtom, tak buď nevie o čom hovorí, alebo vie, a v tom prípade klame,“ vyjadril sa minister, ktorý sa zároveň pýta, či Maďarsko, ktoré už rokovania o dohode úspešne ukončilo, nie je suverénny štát.

Na obrannú spoluprácu sa chce Gajdoša pýtať aj predsedníčka parlamentného zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd). V stredu doručila do NR SR interpeláciu. Rovnako ako Lajčák pripomína programové vyhlásenie vlády.

Poukázala na to, že tieto dohody schválili v Bulharsku, Rumunsku a Poľsku, v procese je jej schválenie v Maďarsku. V prípade odmietanie takejto vojenskej pomoci v rámci kolektívnej obrany spojencov by to považovala nielen za porušenie programového vyhlásenia vlády, ale aj poškodzovanie základných bezpečnostných záujmov Slovenska.

Ministerstvo obrany pripomína, že pre takúto spoluprácu treba právny rámec. „V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že pre uvedenú spoluprácu je nevyhnutné disponovať právnym rámcom (dohodou), za ktorý zodpovedá Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V tomto prípade nejde o peniaze v rámci NATO, ale o zdroje z programu s názvom Európska iniciatíva odstrašenia Spojených štátov amerických. Ide teda o možnú bilaterálnu spoluprácu,“ povedala hovorkyňa rezortu Danka Capáková.

Slovensko si podľa jej slov plní svoje povinnosti v rámci štruktúr NATO. „V tomto konkrétnom prípade nikto nemá mandát tejto vlády, vpustiť na naše územie iné vojská akejkoľvek armády. Slovenská republika je suverénnym štátom, ktorého predstavitelia si musia ctiť platnú legislatívu, a to očakávame aj od iných štátov, ktoré majú záujem s nami spolupracovať,“ zdôraznila.

Dohoda o obrannej spolupráci (DCA) s USA umožní rozšírenú obrannú spoluprácu medzi Slovenskom a USA. Je zároveň podmienkou finančného príspevku USA na modernizáciu leteckých základní Sliač a Kuchyňa vo výške 46 miliónov USD v rámci takzvanej Európskej iniciatívy odstrašenia (European Deterrence Initiative – EDI). To kritizoval podpredseda SNS Jaroslav Paška.

„SNS podporuje zdržanlivý postoj Ministerstva obrany SR voči podnetom a iniciatívam USA, ktoré si prostredníctvom projektov niekoľkomiliardovej, Kongresom schválenej vojenskej pomoci určenej pre štáty situované na východnej hranici NATO, začínajú postupne rozmiestňovať (na základe bilaterálnych dohôd) vlastné vojenské technologické a logistické bázy v tejto časti Európy,“ povedal. O podozrení, že Slovensko rokuje s USA o rozmiestnení amerických vojsk na svojom území, hovoril aj prezidentský kandidát Eduard Chmelár.

Európsku iniciatívu odstrašenia prvýkrát predstavil v roku 2016 vtedajší prezident USA Barack Obama na samite NATO vo Varšave. V rámci samitu bola pomoc ponúknutá najmä krajinám tzv. východného krídla Aliancie. Iniciatívu podporil aj súčasný prezident USA Donald Trump, ktorý schválil návrh jej rozpočtu na fiškálny rok 2018 pre viaceré členské krajiny NATO.

Podobné ponuky zo strany USA boli okrem SR, Islandu a Nórska, ponúknuté aj Maďarsku, Lotyšsku, Estónsku, Rumunsku, Malte či Luxembursku a Bulharsku. Letisko Sliač bolo už aj v minulosti modernizované s podporou finančných prostriedkov NATO.

teraz.sk

• 

• 

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359

STOP US ARMY!

SLOVENSKÁ REPUBLIKA – RES PUBLICA … PETÍCIA PROTI AMERICKÝM ZÁKLADNIAM

Zastaví Čaputová vojnu v EÚ alebo ju podporí spolu s Naďom a Korčokom ?